Do miestnosti, kde som sa ocitol na výsluchu, ma prišiel vypočúvať mladý muž. Začal so mnou hovoriť kamarátsky. Pochádza z Lunderburgu (Břeclavi) a ja som vraj jeho prvý samostatný prípad. O niekoľko minút sa tam dostavil mne známy spoluhráč zo Slováckej Slavie JUDr. Johan Meiddlinger. Tváril sa, že ma nikdy v živote nevidel. Požiadal vyšetrujúceho, aby prišiel za ním do jeho kancelárie. Po 15 minútach vyšetrovateľ otvoril oblok na prízemí. Vytiahol pištoľ. A položil na ošarpaný stôl. Zasa odišiel von a mne napadlo, že môj bývalý spoluhráč mu uvedenú scénu prikázal.
Po návrate mi vyšetrovateľ položil otázku: „Ty sis nevšimol otvoreného obloka a pištoľ, ktorú som tu zabudol?“ Ja mu odpoviem: „Prečo by som mal utekať, veď mimo prekročenia štátnej hranici som nič nevyviedol!“ Kamarátsky sa na mňa pozrel a hovorí: „Spíšem zápisnicu a zajtra ťa odvediem k súdu“.
Skutočne to tak aj bolo.
Pri vchode čítal tabuľku Stadt Amtsgericht Göding. Nepamätám si, ako dlho som tam bol, avšak som si odniesol rozhodnutie súdu, na ktorom bolo: „Miloš Sedramač za nepovolené prekročenie sa odsudzuje na 21 dní. Vyšetrovacia väzba sa mu do trestu nezapočíta“. Presne na deň i hodinu mi prikázali nastúpiť do motocyklovej trojkolky a odviezli ma na finančné riaditeľstvo v Uherském Hradišti. Tam ma vypočul miestny úradník, ktorého som poznal z videnia v reštaurácii pochybnej povesti Batalion, kde býval i s rodinou. Tam som musel zaplatiť pokutu 100 Kč a mohol si prevziať veci. Asi o týždeň som znovu dostal príkaz na zaplatenie trov z väznice Hodonín v sume 126 Kč.
Napriek všetkému som zostal verný pašeráckemu remeslu. Dnes ma mrzí dvojnásobne, že hranice sú voľné ako korzo. Aj tak mi robí radosť prevetrávať si kostru na hraničných prechodoch.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára