Môj
priateľ Vlado Bagy zohnal hovädzie držky a žiadal ma, aby som išiel s ním do
Maďarska. Neviem ako sa to dozvedela jedna moja priateľka a žiadala ma, aby
mohla s nami cestovať. Medzičasom som to prisľúbil inej žene.
Ráno
po príchode na colnicu idem okamžite do bufetu.
Tam
ma pozoruje neznámy muž v uniforme VB. Nielenže si ma obzerá, ale sleduje aj
každé moje slovo.
Ihneď
som pochopil, že sa nachádzam v pavúčej sieti. Vôbec som sa nemýlil. Po mojom
odchode môj priateľ pasovák J. U. oznámil colníkom, aby pri mojom návrate späť
nechali auto odstaviť a zavolať toho neznámeho príslušníka VB. Asi som cítil
strach, a preto sme sa ešte zastavili v poslednej reštaurácii v Rajke. Tam mi
oznámil môj veľký maďarský priateľ - pasovák, aby som sa stavil na staničnej slovenskej
colnici. Kamaráti mi tam oznámili, aby som veci na preclenie umiestnil do ich
služobného auta a čakal na mieste v Petržalke, kde parkujú. Za niekoľko minút
sme boli s prekládkou hotoví, nechali sme v aute iba niekoľko minerálok.
Po
príchode na colnicu sme podľa rozkazu auto odstavili na kontrolu. Tá sa
okamžite začala za neustáleho dozoru spomínaného príslušníka VB. Tú dvojicu, čo
išla so mnou, nechali na colnici a mňa odprevadili do kancelárie pasovej
služby.
Prvá
otázka: „Čo prevážate?“
Odpoveď
bola že nič, iba peniaze. Koľko? Niečo vyše 25 000 forintov. Načo Vám je taká
suma? Ja som správca i hospodár futbalového oddielu Lokomotíva Rača. Išiel som
preto kúpiť pekné i lacné dresy. Bohužiaľ mne i tej mojej priateľke sa ani v
jednom obchode nič nepáčilo. Colník sa postaví, usmieva sa na mňa a začne svoju
záverečnú reč.
„Urobili
ste na mňa veľmi dobrý dojem, ale mám zato, že ste boli niekým informovaný,
alebo ste, ako nám tá osoba nahlásila, veľmi mazaný.“
Ja
mu odpoviem:
„Úprimnosť
za úprimnosť, tá osoba, ktorá ma nahlásila, je JUDr. Janka Kudličková.“
Onemel
a ja ho pozývam do bufetu.
„Dnes
nie, ale inokedy kedykoľvek,“ odpovedal.
Podali
sme si ruky, ja som mu poďakoval a pozval som ho na štadión TJ Lokomotíva Rača.
Odišiel som do bufetu za svojimi spolucestujúcimi, kde prišli i colníci,
ktorých som požiadal, aby zavolali svojich kolegov a poslali ich za mnou, že
sedíme v reštaurácii v blízkosti hraníc.
To
všetko sa k spokojnosti na všetkých stranách zapilo v uvedenej krčme, ktorá sa
stala prekládkou tovaru z MĽR do ČSR vďaka mojim dobrým priateľom na maďarskej
aj slovenskej strane.
Zlé
jazyky dodnes tvrdia, že som nemal byť správcom, ale nelegálnym informátorom k
opusteniu republiky. Ďakujem za túto poklonu.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára