tag:blogger.com,1999:blog-17006856559391923462024-03-22T05:42:23.920+01:00Miloš Sedramač<i>rodák z Rače<br>
</i>Miloš Sedramačhttp://www.blogger.com/profile/04303675112894936968noreply@blogger.comBlogger14125tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-13594873666249785532025-12-31T23:59:00.000+01:002015-04-03T18:50:52.782+02:00NOVINKY račan.sk<!-- Novinky NOVINKY račan.sk -->
<a name='more'></a>
<span style="color:#FFF;">
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
</span>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://www.racan.sk/';
</script>
<img border="0" src="https://lh4.googleusercontent.com/-QiWQ9U9pvkk/VH9ZycbvjHI/AAAAAAAAAQU/x9ezLO-pQjI/s60-c/www.racan.sk-064.png" />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-11190329824674704962025-12-31T23:49:00.000+01:002015-01-09T23:39:05.644+01:00STRÁNKY račan.sk<!-- Stranky STRÁNKY račan.sk -->
<a name='more'></a>
<span style="color:#FFF;">
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
</span>
<script type='text/javascript'>
document.location.href='http://www.racan.sk/p/stranky.html';
</script>
<img border="0" src="https://lh4.googleusercontent.com/-0TkQ2-yBeCA/VIHE3aQxWAI/AAAAAAAAASg/aO03EJt8uMI/s60-c/Stranky.png" />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-4671828213925037572021-06-01T12:11:00.003+02:002021-06-06T13:59:15.134+02:00100+1 PRÍBEH. Vytiahol pištoľ. A položil na ošarpaný stôl.<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html"></a><b>«○»</b>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Do miestnosti, kde som sa ocitol na výsluchu, ma prišiel vypočúvať mladý muž. Začal so mnou hovoriť kamarátsky. Pochádza z Lunderburgu (Břeclavi) a ja som vraj jeho prvý samostatný prípad. O niekoľko minút sa tam dostavil mne známy spoluhráč zo Slováckej Slavie JUDr. Johan Meiddlinger. Tváril sa, že ma nikdy v živote nevidel. Požiadal vyšetrujúceho, aby prišiel za ním do jeho kancelárie. Po 15 minútach vyšetrovateľ otvoril oblok na prízemí. Vytiahol pištoľ. A položil na ošarpaný stôl. Zasa odišiel von a mne napadlo, že môj bývalý spoluhráč mu uvedenú scénu prikázal.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Po návrate mi vyšetrovateľ položil otázku: „Ty sis nevšimol otvoreného obloka a pištoľ, ktorú som tu zabudol?“ Ja mu odpoviem: „Prečo by som mal utekať, veď mimo prekročenia štátnej hranici som nič nevyviedol!“ Kamarátsky sa na mňa pozrel a hovorí: „Spíšem zápisnicu a zajtra ťa odvediem k súdu“.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Skutočne to tak aj bolo.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Pri vchode čítal tabuľku Stadt Amtsgericht Göding. Nepamätám si, ako dlho som tam bol, avšak som si odniesol rozhodnutie súdu, na ktorom bolo: „Miloš Sedramač za nepovolené prekročenie sa odsudzuje na 21 dní. Vyšetrovacia väzba sa mu do trestu nezapočíta“. Presne na deň i hodinu mi prikázali nastúpiť do motocyklovej trojkolky a odviezli ma na finančné riaditeľstvo v Uherském Hradišti. Tam ma vypočul miestny úradník, ktorého som poznal z videnia v reštaurácii pochybnej povesti Batalion, kde býval i s rodinou. Tam som musel zaplatiť pokutu 100 Kč a mohol si prevziať veci. Asi o týždeň som znovu dostal príkaz na zaplatenie trov z väznice Hodonín v sume 126 Kč.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Napriek všetkému som zostal verný pašeráckemu remeslu. Dnes ma mrzí dvojnásobne, že hranice sú voľné ako korzo. Aj tak mi robí radosť prevetrávať si kostru na hraničných prechodoch.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixoPKWW5wn4fUCh_TgDaNDGG05FZzOctJ4Wjg7HZcWKYiibinhyphenhypheniyTI_wNtRW2ZHIClFM1U-F3xxoIypMtabqb1WR40KkRZdKbHN6wnj-9sSlk-QpxEkuUayzij9l865cspK424NCRhBE6/s720/Protectorat.Cechy.a.Morava.100.Korun.1940.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="350" data-original-width="720" height="194" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixoPKWW5wn4fUCh_TgDaNDGG05FZzOctJ4Wjg7HZcWKYiibinhyphenhypheniyTI_wNtRW2ZHIClFM1U-F3xxoIypMtabqb1WR40KkRZdKbHN6wnj-9sSlk-QpxEkuUayzij9l865cspK424NCRhBE6/w400-h194/Protectorat.Cechy.a.Morava.100.Korun.1940.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-76872575530837026322021-06-01T12:10:00.003+02:002021-06-06T13:58:57.302+02:00100+1 PRÍBEH. Strhli samopaly. A zarevali „Hände hoch!“<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Hranice medzi Protektorátom a Slovenskom som prechádzal ako môj neskorší konkurent, knižný Kráľ Šumavy. Na Veľkonočné sviatky v trvaní troch dní som si zašiel za svojimi vernými kamarátmi Karolom Ivičičom a Tónom Mátušom. Pri priateľskom rozhovore som ich oboznamoval s mojimi pašeráckymi akciami. Vôbec som netušil, ba ani mi nenapadla myšlienka, že to bude pre mňa osudné.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Presne som vedel, že lokálka v smere Sudoměřice – Veselí odchádza o 21,45 hodín z miestnej železničnej stanice. Podľa hodiniek som zistil, že vlak odišiel, preto som suverénne prekročil hrádzu a ocitol som sa zoči-voči dvom policajtom Nemeckej Grenz-polizei. Ako ma zazreli, strhli samopaly a zborovo zarevali „Hände hoch“. Odviedli ma na provizórnu colnú stanicu a odtiaľ ma eskortovali na policajný útvar do Strážnice. Uvedenú noc som driemal na ich stoličke, avšak strážili ma dvaja vojaci s automatmi.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ráno okolo ôsmej hodine mi prikázali nastúpiť do motorkovej trojkolky a odtiaľ na Geheime Stadt Göding-Hodonín. Zasa ma umiestnili do akejsi miestnosti, kde bolo asi 10 školských lavíc, každá samostatne. V uvedenej miestnosti za stolom sedel akýsi chlapík, ktorý sa po mne stále pozeral. Nakoniec povstal, pritlačil ma k múru a presne dvakrát mi hlavu otrepal o stenu. Po jeho ohlásení telefónom prišiel ďalší a ten ma odviedol do väznice.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Na samotke, kde ma umiestnil správca väznice p. Vodák, nás bolo 6 obžalovaných. Tí ma prijali s určitou nevôľou, avšak o niekoľko hodín som spĺňal ich väzenské kritériá a navrhli ma za veliteľa samotky.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Po večierke prišiel službu konajúci bachar a pýta sa: „Čo si ukradol?“. Ja mu odpoviem: „Prešiel som iba hranice medzi Slovenskom a Protektorátom“. „Zajtra pôjdeš dopoludnia na výsluch, upozorňujem ťa, aby si hovoril pravdu“.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Po jeho odchode som sa dozvedel, že je to hodonínsky občan a býva na Červených domkoch, vo vlastnom dome, a menuje sa Georg Lipka. Skutočne presne prišiel pre mňa a uviedol ma na prízemie do malej kancelárie.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
O tom v ďalšom príbehu.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaM_yRQjsoSr5U95G_0eUQ2-er1RnV2pP346XY7tmQNNjhHY5QJfE73lttBkMLN-teRc0ki5KPs_lruMSplgpjlMsiahxIbu-YS9e_sh9AtW-qaDTFiDrygTq-eDJN0T9dBQsskAt-jASQ/s400/Bohmen.und.Mahren.Briefmarke.1K.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="400" data-original-width="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaM_yRQjsoSr5U95G_0eUQ2-er1RnV2pP346XY7tmQNNjhHY5QJfE73lttBkMLN-teRc0ki5KPs_lruMSplgpjlMsiahxIbu-YS9e_sh9AtW-qaDTFiDrygTq-eDJN0T9dBQsskAt-jASQ/s16000/Bohmen.und.Mahren.Briefmarke.1K.jpg" /></a></div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-72924477186786033052021-06-01T12:09:00.003+02:002021-06-06T13:58:40.515+02:00100+1 PRÍBEH. „Preniesť cez potok chrústika ako ty nie je nič.“<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Moja sestra Anina, ako jej hovorím, odišla aj s tetou Máriou Svadbíkovou za akcie „Češi peši do Prahy“. Uvedené heslo razila Ľudová strana Hlinkova.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Anina raz prišla s návrhom, že by rada navštívila našu matku v jej kaviarni na Víznerovej ulici, kde jej predtým pomáhala. Toto stretnutie som jej skutočne za spolupráce mojich priateľov pašerákov bezpečne zariadil. Asi za dva mesiace ma znovu žiadala o spoločnú cestu na Slovensko za našou matkou. Uvedené akcie som vedel vždy perfektne pripraviť.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Z vlaku sme spoločne vystúpili a odišli do domu pána staničného Janečka, kde sme počkali, až sa zotmie. Pri potôčiku, ktorý rozdeľoval našu republiku ČSR na dve krajiny, sme zistili nemilú vec. Bol rozliaty a kamene smerujúce na Slovensko nebolo vôbec vidieť. Sestra okamžite našla riešenie. Mala vysoké kozáčiky a preniesla ma na chrbte so slovami: Preniesť takéhoto chrústika ako ty tie tri-štyri metre pre mňa nie je nič.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Kto mal väčšiu radosť, než naša matka v Bratislave, že nás znovu vidí. Nabalila nás, a preto cesta späť bola samý humor. A bola hladkou záležitosťou súrodeneckej dvojice, nakoľko Sudoměřický potok klesol do svojho pôvodného stavu. Ruka v ruke sme prešli do Protektorátu, ktorý sme spoločne nenávideli. A dnes po takmer 70 rokoch sa pri spomienke na túto udalosť z nášho života vždy spoločne zasmejeme.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Podotýkam, že s mojou sestrou, dnes 85-ročnou, sme na seba počas celého života nemali jedno-jedno-jediné zlé slovo a máme sa radi stále, ako za mlada.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhD1gwSxbpwYXr480VTLYqs9JXMlWoPlqg81vHn9pSvMUETZyYSBwzXwgj19-0Y9jgnqBLmtNukP-EgmD7Bmmw_6F3gKZdRktY-0IFsSRtF1Q9F6nkFYV4o9mffRFw3Mqa7GF8CP1PtDBHO/s1000/Slovensko.Slovakom.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="673" data-original-width="1000" height="269" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhD1gwSxbpwYXr480VTLYqs9JXMlWoPlqg81vHn9pSvMUETZyYSBwzXwgj19-0Y9jgnqBLmtNukP-EgmD7Bmmw_6F3gKZdRktY-0IFsSRtF1Q9F6nkFYV4o9mffRFw3Mqa7GF8CP1PtDBHO/w400-h269/Slovensko.Slovakom.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-89602020262273581002021-06-01T12:08:00.003+02:002021-06-06T13:58:25.272+02:00100+1 PRÍBEH. „Ten usmrkaný chlapec by to dokázal?!“<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Nečakal som na známe heslo tri krát a dosť. Po dvoch skúšobných prechodoch štátnej hranice medzi protektorátom a Slovenským štátom s Ferom Srholcom som sa postavil na vlastné nohy. Železničiar Karel Janeček mi ukázal Sudoměřický potok, ktorý je k dispozícii pašerákom a priamo nadväzuje na chodníček medzi poľami zvanými Krivé kúty, smerom do Skalice. V letných mesiacoch tam miestni pašeráci nanosili väčšie kamene, aby sme potôčik hravo prešli.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
V protektoráte bol vyhlásený lístkový systém. Tovaru ubúdalo čím viac a mne sa začalo dariť. Spočiatku to boli iba maličkosťami, väčšinou so spoluhráčmi AC Slovácka Slavia Uherské Hradiště. Pripravoval som sa na väčšie akcie.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
O mojej nekalej činnosti sa hovorilo opatrne a tichučko. Napriek tomu sa to donieslo i predsedovi futbalového oddielu Ing. Otakarovi Jarošovi. Ten ma po určitom čase oslovil, že by rád so mnou niečo prediskutoval. Začal veľmi opatrne a diplomaticky. Má vraj jedného priateľa, ktorý potrebuje previesť 3 osoby na Slovensko a ďalej do Maďarska. Sľúbil som mu, že o tom budem informovať moju matku, ktorá v podobnej činnosti pracuje. Matka sa okamžite uvedenej akcie chopila a zároveň uviedla termín uskutočnenia.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Plánovaná akcia začala v hoteli Slavia vo Veselí nad Moravou. Uvedení muži, keď ma spatrili, začali sa po sebe dívať a nechceli uveriť, že ten usmrkaný chlapec by to dokázal. Na nástupišti bola pripravená lokálka smerom do Kútov. Lístky som pre nich išiel zakúpiť ja. Tento prechod bol pre mňa mimoriadne hladký, bez zaváhania. Matka ich ešte pohostila a odovzdala neznámemu človekovi.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Asi po pol roku ma predseda futbalového oddielu cez hráčov požiadal, aby som ho hocikedy navštívil. To som po čase i urobil. Poďakoval mne a hlavne mojej matke menom letcov 201. leteckej perute Československej so sídlom v Anglii.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Niekoľko rokov po vojne môj strýko, známy hradištský pekár Antonín Brabec, mi oznámil pre mňa nevídanú správu. Ukázal mi brožúrku a prečítal doslovne tento text: „Do uvedenej reštaurácie prišiel usmrkaný klučina, toho nám posunula hradištská ilegálna skupina Rochus.“ Autorom tej brožúrky bol podplukovník 201. stíhacej perute Zdeněk Kocian a mala názov „Moře v plamenech“. Po vydaní tejto brožúrky vďaka komunistickému režimu zakrátko odišiel späť, nakoľko mal manželku Angličanku.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Mám za to, že dobre urobil.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhemsZzFxl10Nqp9pr-8t6e-PfDyTraBXwszyUdYmwNMgWLChL8xFxgrS6k1V6r7uCOdLspXmckD5kklHV-Pas5J11Uyp4xjVzHrlhj8NrvrI_-PMeJ1bphuk1Ih34rTkgnNrN4k6c44QRX/s1830/Veseli.nad.Moravou.Hotel.Slavia.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1220" data-original-width="1830" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhemsZzFxl10Nqp9pr-8t6e-PfDyTraBXwszyUdYmwNMgWLChL8xFxgrS6k1V6r7uCOdLspXmckD5kklHV-Pas5J11Uyp4xjVzHrlhj8NrvrI_-PMeJ1bphuk1Ih34rTkgnNrN4k6c44QRX/w400-h266/Veseli.nad.Moravou.Hotel.Slavia.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; padding-top: 8pt; text-align: center;">
Veselí nad Moravou, hotel Slavia
</div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-68847178819854221242021-06-01T12:07:00.007+02:002021-06-06T13:58:08.278+02:00100+1 PRÍBEH. „To sú vojaci nemeckého Wehrmachtu!“<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Pracovná noc zo dňa 15. 3. 1938 ma ešte po toľkých rokov stále máta. Okolo 2. – 3. hodiny nám niekto zabúchal na pekárske okno. Neviem si spomenúť, ktorý to z nás šiestich pracovníkov ako prvý otvoril okno na prízemí a skríkol: „To sú vojaci nemeckého Wehrmachtu.“ Tak skoro ráno bola tma, preto sa dožadovali vstupu do pekárskej šmidne Antonína Brabca. Ich prvé slová po vstupe boli „Vo ist díze stadt?“
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Nakoľko iba ja som vedel niekoľko slov po nemecky, musel som robiť dolmečera (tlmočníka). Po príchode akéhosi dôstojníka sme sa dozvedeli, že nemecká armáda prišla na požiadanie prezidenta JUDr. Emila Háchu a od tej chvíle sme Protektorát Böhmen und Mähren. My, ktorí sme rozvážali pečivo, sme chodili medzi pol štvrtou až piatou na šlofíka. Tento raz to odpadlo kvôli mojej nemeckej výslovnosti.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Smer môjho rozvozu bol na trase pekáreň Atonína Brabca – Kunovice. Zastávky som našiel vždy po slepiačky. Začalo to v Derfle hostinec Skřivan, staničná reštaurácia Kunovice, židovský obchod Buchsbaum, potraviny Bři Trubákovi, potraviny B. Majba, hostinec Podlas, potraviny Šustek, pekařství Jan Bolek a druhý židovský obchod na konci Kunovic vd. Grosmanová. Uvedenú túru som objazdil za 50-55 minút. Ten deň za 2 hodiny.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Pri raňajkách som si pripadal ako objaviteľ a spasiteľ okresného mesta Uherské Hradiště. Moja radosť trvala iba niekoľko minút, nakoľko som sa v Moravskej Orlici dočítal, že bol vyhlásený Slovenský štát a ja budem musieť zmeniť bydlisko, alebo definitívne zostať v Protektoráte.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Nerobil som si z toho problémy. Zoznámil som sa s dvoma Slovenkami pochádzajúcimi zo Skalice. Asi o mesiac sme mali skúšobnú jazdu. Ich brat nás čakal v Sudeměřicích a hladko nás previedol cez hraničný prechod.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ako vzorný žiak som už o tri týždne po pašeráckych chodníčkov cestoval sám. Oporou sa mi stali staničný zriadenec Karel Janeček na strane Sudomeřic a Fero Srholec na strane slovenskej. Takto nečakane sa zo mňa stal pašerák a túto svoju obľúbenú profesiu vykonávam s určitým obmedzením dodnes.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi3FkJ9tQAo5BxP_F-MKu4-JI7fy1-DyJ9qqyxZ7UA8TLk2zPO4GNqHhPgtIUW9CFFVInqs6Lm_yPxyEh013gtKFXPOyLBWQkj8qKmwzb9PNVSe_sctiieNrOS5z8R5gCZtMlOEw_KfbMye/s936/Rozkaz.pro.Obyvatele.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="936" data-original-width="624" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi3FkJ9tQAo5BxP_F-MKu4-JI7fy1-DyJ9qqyxZ7UA8TLk2zPO4GNqHhPgtIUW9CFFVInqs6Lm_yPxyEh013gtKFXPOyLBWQkj8qKmwzb9PNVSe_sctiieNrOS5z8R5gCZtMlOEw_KfbMye/w266-h400/Rozkaz.pro.Obyvatele.jpg" width="266" /></a></div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-59405775848023108942021-06-01T12:06:00.001+02:002021-06-06T13:27:37.027+02:00100+1 PRÍBEH. Slávek na neznámeho vypálil celý zásobník.<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
V jednoposchodovom dome čp. 173 môjho strýka Antonína Brabca, vyhláseného pekárskeho majstra a predsedu pekárskych majstrov pre okres Uherské Hradiště a Uherský Brod, na rohu ulíc Havlíčkova – Velehradská, sa nachádzali smerom na námestie tri obchody. Zľava obchod pána Zikmunda Trosta, predaj sklo, porcelán atď., v strede pekársky obchod Antonína Brabca a vľavo delikates, lahôdky a rôzne špeciality, p. Antonín Gába.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Kedy sa Slávek stal v pekárskom žargóne mišerom neviem. Zaučil ma do tajov päť hviezdičkových kaiserok, maslových rohlíkov, široko ďaleko známych ako Brabčací. Slávek nás budil podľa potreby objednávky. Vždy však o niekoľko minút skôr. A pripravil nám nevídané pohostenie. Odkiaľ bral tovar sme my starší tovariši čuchali.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Slávek uvedený obchod otvoril zo zadnej strany a nakrájal jednohubky v prvej cenovej skupine. Túto činnosť prevádzal niekoľko rokov. Mrzelo ho, že nikdy nenatrafil na protivníka. Za tým účelom si zaobstaral pištoľ ráže 6,35. A ako jeho neohrozený vzor Al Capone s pištoľou okolo polnoci navštevoval lahôdkový obchod so samoobsluhou.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Jedného večera opäť prevádzal svoju nekalú činnosť. Možno bol prechladený, možno mal chrípku. Zrazu uvidel v skle dverí protivníka. Bez zaváhania vypálil na neznámeho celý zásobník. Tej noci sme zostali prekvapení, čo sa vlastne mohlo nepredvídaného udiať. Po príchode četníkov nám bolo Slávka v doprovode policajnej eskorty ľúto.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Napriek tomu sa hlásil už o päť dní. Ako mišer vo firme Antonín Brabec.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjymJzSMfp7BFHzLOal_IJ0WwxwtdRABAgMFhwADAxTr3CltTUSo54W90YuKsPJvaL8X20A8B7Yw2R6XuGIp3XEey2FjzmuM1EQUlGE32lhW98joQGYTCwI7O6LMSE4fDpcTMRs5jmoOl9Y/s900/Uherske.Hradiste.Havlickova.ulice.1957.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="572" data-original-width="900" height="254" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjymJzSMfp7BFHzLOal_IJ0WwxwtdRABAgMFhwADAxTr3CltTUSo54W90YuKsPJvaL8X20A8B7Yw2R6XuGIp3XEey2FjzmuM1EQUlGE32lhW98joQGYTCwI7O6LMSE4fDpcTMRs5jmoOl9Y/w400-h254/Uherske.Hradiste.Havlickova.ulice.1957.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; padding-top: 8pt; text-align: center;">
Uherské Hradiště, Havlíčkova ulice, 1957
</div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-40531795509705129672021-05-31T01:00:00.008+02:002021-06-06T13:56:38.654+02:00100+1 PRÍBEH. V skrošni som viezol 30 ks chleba o váhe 3 kg.<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Okolo 1. hodiny sme nastupovali na nočnú a časť dennej smeny. V poradí Janek Kolísek, Joža Navrátil, Janko Uhlíř a my traja učni: III. ročák Miloš Sedramač, II. ročák Franta Hála-Hocin a najmladší Tonda Kouřil-Javůrek. Pri nástupe do smeny nás všetkých predbehol Hocin. Chytil páku na deličke s poznámkou „Kto ulomil páku? Páka na deličke je zlomená!“. Všetci sme rozmýšľali, čo budeme bez deličky robiť. Padali rôzne návrhy. Ani jeden sa neujal. Napokon sme na kúsok liatinovej páky omotali dve šprajcle, to bolo odpadové drevo, a tak sme 135 dielcov cesta rozdelili na stejnomerné kúsky. Napriek tomu sme čas prešvihli o jednu hodinu.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
So skrošnou pečiva som vyrážal prvý. Moja trasa bola hostinec Skřivan-Derfle, železničná stanica Kunovice a dva obchody Trubák a Majba. Po návrate ma čakalo prekvapenie. Pani majstrová mi povedala: „Bocin sa stratil. Musíš ísť ešte do Jarošova. Tam máme dvoch zákazníkov – pána Blahu a jedáleň pivovar Jarošovský ležák.“ I to som zvládol. Bez raňajok som do pekárskej skrošny naložil 30 ks chleba o váhe 3 kilogramy. Po prvej túre som sa pýtal, kde je Hocin. Hocina nebolo. Tak som zásobil i cukrovar pána Majera ve Starém Městě u Uherského Hradiště.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Hocina nebolo tri dni. Náhodou som stretol jedného starého Bosňáka s jeho dreveným obchodným zariadením a hovorím mu o ťažkostiach s priateľom Hocinom. Skoro ma porazilo, keď mi povedal, že ho videl ísť okolo železničnej trate smerom na Ostrožskú Novú Ves. Bez váhania som sa vybral určeným smerom. Neďaleko lázní vedľa násypu si to šlape Hocin. Sadol si na môj bicykel, lebo aj keď som bol starší učeň, mal o dva roky viac. Priviedol som ho k pekárni, ale nechcel ísť ďalej. Zavolal som majstra a ten dal všetko fiškálsky do poriadku.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Dlho som o Hocinovi nepočul. Až raz na štadión TJ Lokomotíva Rača, kde som už býval, priviedol môjho priateľa Rudo Krížik. Že sa do vagóna na ihrisku Mrázová dobýjal neznámy chlap. Po vrelom privítaní mi Hocin povedal, že od desiatej hodiny búchal na ten ošumelý vagón, aby ma po toľkých rokov opäť videl. Zobral som bicykel a išiel kúpiť 3 kg bôčika. Na ten sme v trúbe zabudli, zaspali a na zápach sa spoločne prebrali. Otvorím na šporáku trúbu a vyšľahne oheň. Hocin nemešká, naplní kýbeľ a požiar sa snaží uhasiť vodou. Pri prvej dávke padne taká rana, že v okolí štadióna a v bočných uliciach ostane úplná tma na 12 hodín. Vďaka môjmu priateľovi Hocinovi, od firmy Antonín Brabec, strojní pekařství.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguZ2HiLG6Ae_Xns4DCSz_6IH3QD2Vs5IWPIf9kxXmhFg6D_btvDcW4yOa2JGB_l2IrqW4Z4DZTD9riJsOCau_EqHlyd4NTeXARKSLo5S95hUHp04q7tRLEUwjLLpa9Fh5rumNGDiEH9SEH/s1284/Cukrovar.Stare.Mesto.u.Uherskeho.Hradiste.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1284" height="280" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguZ2HiLG6Ae_Xns4DCSz_6IH3QD2Vs5IWPIf9kxXmhFg6D_btvDcW4yOa2JGB_l2IrqW4Z4DZTD9riJsOCau_EqHlyd4NTeXARKSLo5S95hUHp04q7tRLEUwjLLpa9Fh5rumNGDiEH9SEH/w400-h280/Cukrovar.Stare.Mesto.u.Uherskeho.Hradiste.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; padding-top: 8pt; text-align: center;">
Cukrovar Staré Město u Uherského Hradiště
</div>
<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCgpjXLfvDBdVzbVPdNNTFDP5cuflml1LIrzyDi9mQPxU3wiPEHh0Y6EP17stv6KWOj-qsNhqzEgDYYY00MspqP-2vMkO3gB5qdb0n_SA8smnxWtFueQLZSR9IG3EPjiJ6H2ZzcfT1OTsj/s240/Milos.Sedramac.jpg" />
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-top: 8pt; text-align: right;">
Miloš Sedramač, autor príbehov</div>
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-76704432457710838552021-05-24T08:00:00.016+02:002021-06-06T13:55:58.731+02:00100+1 PRÍBEH. ŠK Baťa Zlín zdravil Nazdar. ŠK Bratislava Na stráž.<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
V roku 1935 sa uskutočnil kvalifikačný zápas medzi víťazom východoslovenskej divízie a víťazom západoslovenskej divízie. Víťazom sa stal až po treťom zápase ŠK Bratislava. Jeho súper Rujs Užhorod – lietajúci učitelia, si museli rok počkať.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Kvalifikácie do prvej Československej ligy sa zúčastnili tieto mužstva: Viktória Žižkov, víťaz Pražskej župy, SK Náchod, víťaz Východočeskej divízie, DSF Satz (Žatec), víťaz Nemeckej divízie, SK Moravská Slavia Brno a napokon víťaz Slovenskej divízie, spomínaný ŠK Bratislava. Turnaj a kvalifikáciu nakoniec na veľké prekvapenie suverénne vyhral ŠK Bratislava.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
14. marca 1939 prišlo k rozdeleniu republiky.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Na určitý čas bola celoštátna liga prerušená. Pokračovalo sa jednokolovo. Niekedy uprostred septembra môj milovaný ŠK Bratislava hral v Zlíne jeden z posledných ligových zápasov proti ŠK Baťa Zlín. V tom čase som bol novopečený pekársky tovariš v Uherském Hradišti. Neváhal som a na tento ligový zápas som pricestoval na erárnom bicykli.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Mužstvo Zlína nastúpilo prvé a zdravilo na obidve strany pozdravom Nazdar. Po nich nastúpilo mužstvo ŠK Bratislava. Zoradilo sa uprostred ihriska a iba k hlavnej tribúne pozdravilo zdvihnutím ruky Na stráž. Obecenstvo pískalo a iba jeden jediný fanúšik kričal bravó-bravó ŠK Bratislava.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ten fanúšik, čo rozčertil celý štadión, som bol ja. Behom zápasu som si pripadal ako v zoologickej záhrade. Jedna časť okolo mňa mi fandila, no väčšina sa mi smiala. Nakoniec to bol posledný zápas ŠK Bratislava v 1. celoštátnej lige, s výsledkom 5:2. Tá časť, ktorá mi fandila, ma po zápase pozvala do ich reštaurácie menom Chmelnica.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">ŠK Bratislava v zápase nastúpil v zostave: Hubek, Šťastný, Kostka, Polák, Bončo, Jurčák, Deršák, Schors, Jakube, Luknár a Masarovič.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAgEjFNFJLSggpZgeCU1so9ZBFRbGDJ7i7aKLvbnfwVuwFSYSGGZt_76pYuPiiLp-aFQ6tw8VGckbzNDAFoCRavw_WC7EPnRiBzXCIrBjSJMh5nFPIOWr8brbOi3gF3XNR86l2rAP1AsyB/s1641/SK.Bratislava.1937.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="973" data-original-width="1641" height="238" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiAgEjFNFJLSggpZgeCU1so9ZBFRbGDJ7i7aKLvbnfwVuwFSYSGGZt_76pYuPiiLp-aFQ6tw8VGckbzNDAFoCRavw_WC7EPnRiBzXCIrBjSJMh5nFPIOWr8brbOi3gF3XNR86l2rAP1AsyB/w400-h238/SK.Bratislava.1937.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; padding-top: 8pt; text-align: center;">
ŠK Bratislava 1937
</div>
<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCgpjXLfvDBdVzbVPdNNTFDP5cuflml1LIrzyDi9mQPxU3wiPEHh0Y6EP17stv6KWOj-qsNhqzEgDYYY00MspqP-2vMkO3gB5qdb0n_SA8smnxWtFueQLZSR9IG3EPjiJ6H2ZzcfT1OTsj/s240/Milos.Sedramac.jpg" />
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-top: 8pt; text-align: right;">
Miloš Sedramač, autor príbehov</div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-74422273190990779312021-05-17T08:00:00.011+02:002021-06-06T13:55:25.840+02:00100+1 PRÍBEH. „Nieže ti napadne nacpať kabelu ukradnutým makom.“<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Koncom novembra 1937 stál československý ľud v jednom šíku za zachovanie samostatného štátu ČSR. Po vyhlásení vlády JUDr. Milana Hodžu o II. stupni mobilizácie sa zabezpečovali veškeré opatrenia. Do pekárskej šmidne majstra Antonína Brabca v Uherském Hradišti sa dostavila trojčlenná delegácia a oznámila, že budeme pracovať na tri smeny a výhradne pre armádu.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Posilnili nás skutočne kvalitnými záložákmi. Posúďte sami. Prvý krajčír z Protivanova od Prostějova. Druhý mistr obuvník od Třebíča. A ten tretí lakovač z továrne na nábytok Bako Koričany. Týchto odborníkov musel majster Antonín Brabec stavať každého do inej smeny. A na posilnenie pekárskej výroby u firmy Antona Jahodu musel oželieť mišera Slávka Morického a sadzača Janka Kolíska.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
V uvedenej zostave sme pracovali sviatok-piatok. Asi po desiatich dňoch sa zrazu objavil četník, policajt a neznámy pán. Prišli s otázkou, kto býva na l. poschodí. Ako pán Klepetáček, rozumná hlava, som ich odviedol do garsónky nášho mišera. Zobrali ho od večere, jeho obľúbenej chrenovej omáčky. Lebo cestou z jednej do druhej firmy je chodník miesto soľou posypaný nezomletým makom. A že má okamžite ukázať tašku, v ktorej uvedený tovar prenášal. Kontrola tašky dokázala jeho vinu. V jednom rožku bola malá dierka a mak sa sypal cestou na večeru. Preto musel ísť niekto z domácej firmy dokončiť Slávkovu prácu na bielom tovare. To znamenalo rohlíky, žemle, bosňáky, sendviče atď. Úlohou majster poveril mňa.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Bál som sa rána, čo na moju výrobu povie majster Brabec. Ten po zhliadnutí tovaru sucho poznamenal: „Výrobky sú tak 50 na 50, ale že je vyhlásený II. stupeň mobilizácie, všetko do jedného kúska sa predalo. A pretože mišera Slávka umiestnili v kľúčovom priemysle, dočasne budeš mišer ty. Nie aby ti napadlo zobrať tú kabelu a nacpať ju ukradnutým makom.“
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Aj to som behom II. stupňa mobilizácie zvládol. Len som si obstaral väčšie tričko, aby som ušábnuté pečivo mohol nosiť na futbalový tréning AC Slovácka Slavia Uherské Hradiště.
</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7cgmR6V0Rbo8H-h_CnMEAUuWQfl_35YcBuyRenVP1OXtfmWg3p73AG3zCWYmmYdvqzDgYRzxm5uF1V7xfrOmWgJrWfDhIBCSCXHGaUIJemzACDXWe3NHHMhd-Zi4P27NEGEkXAJjxjw43/s1836/Milos.Sedramac.AC.Slovacka.Slavia.Uherske.Hradiste.26.5.1943.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1224" data-original-width="1836" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7cgmR6V0Rbo8H-h_CnMEAUuWQfl_35YcBuyRenVP1OXtfmWg3p73AG3zCWYmmYdvqzDgYRzxm5uF1V7xfrOmWgJrWfDhIBCSCXHGaUIJemzACDXWe3NHHMhd-Zi4P27NEGEkXAJjxjw43/w400-h266/Milos.Sedramac.AC.Slovacka.Slavia.Uherske.Hradiste.26.5.1943.jpg" width="400" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; padding-top: 8pt; text-align: center;">
Miloš Sedramač v drese AC Slovácka Slavia Uherské Hradiště, 26. 5. 1943</div>
<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCgpjXLfvDBdVzbVPdNNTFDP5cuflml1LIrzyDi9mQPxU3wiPEHh0Y6EP17stv6KWOj-qsNhqzEgDYYY00MspqP-2vMkO3gB5qdb0n_SA8smnxWtFueQLZSR9IG3EPjiJ6H2ZzcfT1OTsj/s240/Milos.Sedramac.jpg" />
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-top: 8pt; text-align: right;">
Miloš Sedramač, autor príbehov</div>
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-40739001659619533812021-05-10T00:30:00.031+02:002021-06-06T13:55:02.153+02:00100+1 PRÍBEH. Náš otec Tomáš kúpil Peklo v roku 1919.<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Keď náš otec Tomáš kúpil v roku 1919 majer a hostinec Peklo, v každom byte bývala rodina s väčším počtom detí. Prím hrala rodina železničiara Johana Ivičiča. Začnem s tými, čo sa narodili v majeri: Vojtech, Eržika, Rudolf I, Tóno. Karol, Elina, Alo, Adela, Rudolf II a Milan na Kopaniciach. Máťušovci: Etela, Kristína, Agneša, Edo, Mária, Angela, Tóno, Jaro a Jarmila, Slobodovci: Arpád, Johan, Estera, Gizela a Štefan. Vítkovci: Berta, Štefan, Elena, Mária. Zemanovci: Pavla, Róbert, Ján a Karol. Švecovci: Jozef, Elena a Stano. Najmenej bolo Sedramačovcov, iba dvaja. Ja a moja sestra Anči. Ja som sa narodil 3. mája 1921 v Pekle na šenku. Moja sestra Anči, Anina, ako jej hovorím, v roku 1923.
</div>
<div class="separator" style="clear: both;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjE9qunMwzwCDozTjxpvgoc9DyA_HG9KUvpdyv45s35NNpMhojJmYeNV7BYO0YVXphvUG3Voyp12PbXbJUcePEEw3Pc3WY6eiQSi0Bd18rVEn7cPEq02I5W27CCiLnrjpC_jXt73XiQzfFb/s1600/Frantiska.Sedramacova.rod.Brabcova.Anci.Milanek.900.jpg" style="display: block; line-height: 125%; text-align: center;"><img alt="" border="0" data-original-height="900" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjE9qunMwzwCDozTjxpvgoc9DyA_HG9KUvpdyv45s35NNpMhojJmYeNV7BYO0YVXphvUG3Voyp12PbXbJUcePEEw3Pc3WY6eiQSi0Bd18rVEn7cPEq02I5W27CCiLnrjpC_jXt73XiQzfFb/s600/Frantiska.Sedramacova.rod.Brabcova.Anci.Milanek.900.jpg" width="600" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; padding-top: 8pt; text-align: center;">
Mama Františka, Anina a ja, 1925</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Za Peklom, smerom na Svätý Jur, bývala osada pracujúcich cigánov z pôvodného rodu. Salayovci; Šipošovci, Špetkovci a Biháriovci. Najznámejší z celej osady boli Ondriš a Gašpar Salayovci. Gašpar bol v tom čase hviezdou začínajúceho futbalového družstva. S menom Orsi, po ľavom krídelníkovi FC Juventus Turín.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
K cigánom z osady sa občas pridružili i kočujúci cigáni. Tí tu zanechali okolo roku 1925 svoju vizitku, svojho člena, ktorému sme hovorili Bórius. Aké mal skutočné meno a z ktorej krajiny pochádzal sa nikto nikdy nedozvedel. Nám deťom v tom čase pripomínal akúsi nadprirodzenú bytosť. V lete i v zime chodil bosý, bez košele. Na krku mal vždy výrazne pestrú kravatu, ktorú si behom dňa niekoľkokrát vymenil. Živil sa poväčšine uhynutými zvieratami. Nepohrdol kočkou, psom, ježom. Ani potkanom, nakoľko v susedstve osady bol obecný bitúnok. Tam jednotliví mäsiari zabíjali svoj privedený dobytok.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Na toto obdobie si pamätám až do roku 1927. Vtedy bola najväčšia zima. Do ľudovej triedy na námestí u pána Gschwenga sme sa dostavili iba 4 žiaci v poradí Karol Ivičič, Tóno Máťuš, J. Špetka a ja. Vtedajšia školníčka pani Júlia Žitná nás nechala ohriať a pustili nás domov. V tom roku sme zároveň videli naposledy Bóriusa. Polo-opicu, polo-človeka. Či ho kočovní cigáni opäť prijali medzi seba sa nikto nikdy nedozvedel. Tak zmizla jedna postavička. Bórius. Muž bez košele, ale vždy s pestrou kravatou.
</div>
<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCgpjXLfvDBdVzbVPdNNTFDP5cuflml1LIrzyDi9mQPxU3wiPEHh0Y6EP17stv6KWOj-qsNhqzEgDYYY00MspqP-2vMkO3gB5qdb0n_SA8smnxWtFueQLZSR9IG3EPjiJ6H2ZzcfT1OTsj/s240/Milos.Sedramac.jpg" />
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-top: 8pt; text-align: right;">
Miloš Sedramač, autor príbehov</div>
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-2270468309351494982021-05-03T22:00:00.020+02:002021-06-06T13:54:41.821+02:00100+1 PRÍBEH. Až raz zomriem, kopnem do vrchnáka truhly...<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html">Predslov</a> – Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html"></a><b>«○»</b>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
„Čo som sa po horách nachodil, čo som sa nazbíjal.“ No veď vieš, to oné, veď vieš, no to oné. Prisahám, chlapci. Až raz zomriem, alebo to budem predstierať, kopnem do vrchnáka truhly. Ten odletí ako páperie z kanadských topoľov, a pozriem sa, kto ma prišiel odprevadiť na poslednej ceste. A ihneď odhalím, kto je priateľ, a kto falošný úžerník.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Tak i ty, Kristína, si tu? Choď radšej domov. Ty si už v obecnej škole na mňa žalovala. Preto som sa nestal trubkárom. Len obyčajným bubeníkom. Katarína, aj ty choď preč! Od teba som kúpil 5 škrečkov, vycáloval ti 30,- Kčs, aj keď na blšom trhu stáli iba 10,- Kčs. A pri prehliadke som zistil, že sú to biele myšičky. Rozsypal som ich po letisku a hanbu som išiel zapiť na Rendéz k starému Rollerovi. Aj ty si došla, Hermína? Ty tu môžeš zostať. Helena, zostaň tiež. A modli sa za moju hriešnu dušu.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Policajt Lajko, aj ty si prišiel? Tak skoč k starému Lopašovskému pre dve pivá a borovičky. Naposledy si ťukneme. Ale dávaj si pozor. Starý Lopašovský čapuje pivo 12-ku z pípy 10-ky. Á, to je veľké prekvapenie! Feri Buzgo, aj ty si tu? A kde je celý tvoj erotický salón? Vitaj, súdruh kapitán Lajko Beňo. Frguľu máš stále červenšiu a väčšiu. Keby sa ti do nej niekto zahryzol, bude 21 dní ožratý a mesiac na maródke.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Bože môj, to je prekvapenie! Aj ty si prikvitol, Sedro? Na tých šmatlavých, pekárskych, pavučinových nohách? Okolo Šprincláku si natrhal kyticu divokých kvetov a tú mi dávaš na truhlu? A máš za čo, lebo ty si mi najviac zla narobil.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ešte som ťa poriadne nepoznal a už si ma súdil u Mestského súdu Bratislava-mesto. Ako sudca z ľudu. Sudca JUDr. Jozef Buchta ťa stále kopal do členkov. Napriek tomu si chrápal. A celá súdna miestnosť obdivovala tvoj dobrý spánok.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Keď si sa nasťahoval na štadión, tam som sa s tebou veľmi skamarátil. Ale najviac si ma naučil slopať. Po otvorení športovej haly si ma so synom Jeňom, Mirom Fekym a bratmi Kovárovcami pozval do Baška bufetu. Tam ste mi naolejovali ruky, obišli nákladné autá, načiernili ma, a keď som bol ako neger, začali ste spievať: „Singi jou jou jupí jupí jou, práci nedostanu, černou kůži mám“. Tak, aby všetko počula tá klebetnica, barmanka Baška. Tá si z nakradnutých peňazí kúpila veľký kastról, otočila ho hore dnom a umiestnila naň porcelánový hrnček. Ten používala namiesto policajnej ploštice, aby jej nič neušlo.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
To by som ti snáď ešte odpustil. Len nie tieto tri veci.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Načiernili ste ma a povedal si, že ma odprevadíš domov. Prešli sme niekoľko metrov a nalepil si mi plagát „Trojkráľová obeť“. Prvá ho zbadala tá šéf-bosorka, no oné, Žáková. Uštipačne podotkla: „Súdruh Belaj, čože agitujete Troch kráľov, veď onedlho bude popolná streda“. Ja som jej odpovedal: „Však Vám dojdem na škaredú stredu zablahoželať, lebo máte meno“. Prišiel som domov a zvalil sa do bielych perín. O dve hodiny prišla domov moja Mara. Tá ježibaba Žáková ju už informovala, aký som namaľovaný. Mara nevedela, či sa má smiať, alebo plakať. Podala mi solvinu a poslala ma pod sprchu. Vieš, Mara bola vždy charakter. Tak som sa s tou solvinou poumýval, že niekoľko dní som bol ako v ohni. Celé telo ma štípalo a papuľa najviac. V robote, keď ma chlapi uvideli, jeden za druhým sa chodili na vrátnicu pozerať a pýtať „pil si vitriol? zožral si kýbel feferónok?“. Aj to ti odpúšťam.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ale to, ako ste ma s tvojím synom Tónom oklamali s telefónom, to bol vrchol. Tóno mi dal 100,- Kčs, aby som išiel kúpiť 5 pív, že on medzi tým zavolá manželke do Švajcu. Súhlasil som. Asi za mesiac príde môj nadriadený Edo Bednárik a hovorí: „Pán Belaj, vy máte rodinu na Filipínach?“ „Kdeže, rodinu mám v Rači, vo Vajnoroch a dcéru vydatú vo Zvolene,“ odpovedal som. „Dňa 6. 7. 1998 ste mali nočnú službu a niekto volal na Filipíny. Ten telefonát stál 685,- korún. To budete musieť uhradiť.“ Podnik zakrátko zlikvidovali. Tak ti odpúšťam aj toto.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ale poslednú vec, čo si mi urobil, tú ti neodpustím.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Nalial si do mňa 4 poldecáky a tajnostkársky si povedal, že tu u teba chrápala Jana Kudlajska staršia. A keď ste išli do postele, že ti povedala: „Na noc si dávam protézu do pohára s vodou“. Na znak dobrej vôle som bol ochotný i ja si dať svoju zubnú protézu do toho istého pohára. Ráno ma budili pozemné hokejistky, aby som im išiel povalcovať škvarové ihrisko. Povedal si mi, že si si omylom zobral jej zubnú protézu. Zabalil si ju do poštovej obálky a poslal ma odniesť a odovzdať ju Jane. Vraj mi dá od radosti vypiť. Tak som aj urobil. Na moje zvonenie Jana otvorila. Nechcela, aby som išiel ďalej, lebo má návštevu. Napriek tomu som vkročil do bytu a protézu jej odovzdal. Tá návšteva bola moja manželka Mara a druhá mne neznáma pani. Po odovzdaní balíčka som žiadal odmenu. Všetky tri sa ako na povel postavili a z bytu ma vyhodili. Ešte v ten deň som dostal telegram: „Nakoľko ste porušil pravidlá spoločenského správania, podávam na Vás trestné oznámenie podľa § 312 ods. B, písm. C“.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ale už mi radšej sklop ten vrchnák a ja si naposledy zaspievam: „Čo som sa po horách nachodil, čo som sa nazbíjal.“ A pozdravuj všetkých futbalistov Rače.
</div>
<br />
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: right;">
Pohrebné blues Milana Belaja<br />
napísal Miloš Sedramač
</div>
<br />
<div style="text-align: right;">
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCgpjXLfvDBdVzbVPdNNTFDP5cuflml1LIrzyDi9mQPxU3wiPEHh0Y6EP17stv6KWOj-qsNhqzEgDYYY00MspqP-2vMkO3gB5qdb0n_SA8smnxWtFueQLZSR9IG3EPjiJ6H2ZzcfT1OTsj/s240/Milos.Sedramac.jpg" />
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-top: 8pt; text-align: right;">
Miloš Sedramač, autor príbehov</div>
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1700685655939192346.post-73663269740034684232021-05-01T12:00:00.036+02:002021-06-06T13:54:17.791+02:00100+1 PRÍBEH. Náš otec Tomo Sedramac bol Chorvát.<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 10pt; text-align: center;">
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/Nas.otec.Tomo.Sedramac.html"></a> Predslov <b>«○»</b> Príbeh
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.Az.raz.zomriem.html">1</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nas.otec.Tomas.kupil.hostinec.Peklo.v.roku.1919.html">2</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.Nieze.ti.napadne.nacpat.kabelu.ukradnutym.makom..html">3</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.Pribeh.SK.Bata.Zlin.zdravil.Nazdar.SK.Bratislava.Na.straz..html">4</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/05/100.1.pribeh.V.skrosni.som.viezol.30.ks.chleba.o.vahe.3.kg..html">5</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Slavek.na.neznameho.vypalil.cely.zasobnik.html">6</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.To.su.vojaci.nemeckeho.Wehrmachtu.html">7</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Ten.usmrkany.chlapec.by.to.dokazal.html">8</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Preniest.cez.potok.chrustika.ako.ty.nie.je.nic.html">9</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Strhli.samopaly.A.zarevali.Hande.hoch.html">10</a>
<a href="https://milos-sedramac.racan.sk/2021/06/100.1.pribeh.Vytiahol.pistol.A.polozil.na.osarpany.stol.html">11</a>
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Náš otec Tomo Sedramac bol Chorvát. Narodil sa v roku 1865 v obci Severin, okres Bjelovar, blízko chorvátsko-maďarských hraníc.
</div>
<a name='more'></a>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8tbpZsHeJN35w-H8Db6s5bcr3xCGMvT0rpinQ3J734XJJFI_wLz0EBuDe0ABYGjw2Dj6pHOZcCFfi0jUj1G8IDpWmh8mpJIrMq_dcL5-KCAz0mibMGwezXEUt_YAzbFQsNiTEbYd8OH4O/s898/Tomo.Sedramac.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="898" data-original-width="652" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8tbpZsHeJN35w-H8Db6s5bcr3xCGMvT0rpinQ3J734XJJFI_wLz0EBuDe0ABYGjw2Dj6pHOZcCFfi0jUj1G8IDpWmh8mpJIrMq_dcL5-KCAz0mibMGwezXEUt_YAzbFQsNiTEbYd8OH4O/s320/Tomo.Sedramac.jpg" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Starý otec tam mal mlýn, byl mlynár. Otec bol jeho jediný syn. Keď mu zomrela maminka, starý otec sa znovu oženil a s druhou ženou mal zase len jednoho chlapca, volal sa Jovo. Z toho sa stal pravoslávny pop. Otec odišiel zo Severina do Viedne, tam mal potom kaviarničku.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Naša maminka Františka Brabcová byla zase z Českomoravskej vysočiny, z Třebíče. Tam máme korene, ale tých už je málo. Mama sa narodila v roku 1895 ako najmladšia zo siedmich detí, medzi ňou a najstarším bratom bolo 20 rokov. Starší brat Alois a za ním staršia sestra Marie odišli do Viedne a pritiahli tam ešče za Rakúsko-Uhorska aj mamu.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Tam ňekde tata videl mamu obsluhovat a páčilo sa mu, jaká bola šikovná. Tak jej začal dvorit a aj ked bol o 30 rokov starší, bola z teho svadba.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Tata bol teda pravý Chorvát, mama Moravka, takže my sme Chorváti Moravané.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Otec chodieval často z Viedne do Piešťan. Kraj okolo Račištorfa sa mu zdal jak u nich, v Chorvátsku. Tata si tu vyhliadol miesto a išel kupovat. V roku 1919 kúpil podla realitnej kancelárie celý majer, od hradskej až po nádražie. Volalo sa to Peklo. Bol tam šenk a bírešské budovy a byty a v tých bírešských domoch bývali Svobodovci, Zemanovci, Máťušovci... Jak končili tí bírešské domy, za tým bol vinohrad až dole po nádraží... </div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Tata ten majer, to Peklo, kúpil od nejakého pána Alexa Brychtu. Bol to zájazdový hostinec, tam sa kone prepriahali, boli tam maštale. Za to celé Peklo dal tata 60 tisíc, čo vtedy bolo velmi vela peňazí. No a tak sa v 1919. mama s tatem dosťahovali sem.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
S našima z Viedne prišli aj teta Marie, mamina o 10 rokov staršia sestra, naša krstná mama, se svojím mužem. Strýček byl ve Viedni železničárem. Volal sa Matouš Svadbík, bol též Moravák, pochádzal z Hluku. </div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Teta se strýčkem chvílu bývali u našich v Pekle. Potom si železničári postavili Mrázovú kolóniu, Mrázdorf. Štát im na to dal peňáze a oni to splácali.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
V 1921. sa v Pekle na šenku narodil Milánek. Ja sem sa narodila v 1923., už né na šenku. Milánek je krstený Miloš, ale tata nechcel Miloša, oni chceli Milana. A pán farár nechcel teho Milana dat, takže Mikuláš, no a s tým ani tata ani mama nesúhlasili, tak mu dali meno Miloš. Ja som sa dozvedela, že mám brata Miloša, až som mala ale 15 rokov. My sme mu všetci říkali Milánku, né? Mama, teta, všetci len Milánku, takže pre nás bol Milánek a mne to úplne čudne zneje, ked bych mu já mala povedat Miloš.</div>
<div class="separator" style="clear: both; line-height: 125%; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOFvQSP0NhkY7ZERovqt6djwp3r0kXcJ-ahPw6e1VRDoBZKMscIl3kgvrsTkITH390SkmKQzTJt62ZW2s0M5o11oxBXPhXZy8j7hbW9lSIiKW8gLQ-fgfA1bUqGRE5Sz0oq4JosVlrjhiT/s1024/Frantiska.Sedramacova.rod.Brabcova.Anci.Milanek.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="762" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOFvQSP0NhkY7ZERovqt6djwp3r0kXcJ-ahPw6e1VRDoBZKMscIl3kgvrsTkITH390SkmKQzTJt62ZW2s0M5o11oxBXPhXZy8j7hbW9lSIiKW8gLQ-fgfA1bUqGRE5Sz0oq4JosVlrjhiT/w476-h640/Frantiska.Sedramacova.rod.Brabcova.Anci.Milanek.jpg" width="476" /></a></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; padding-top: 8pt; text-align: justify;">
No a nevím, ale za nejaký čas, ja som bola decko, ked si to vyprávali mama s tatem, že? ten pán Brychta že došel na to, že neboli tí peňáze kolkované. Tata tvrdil, že boli, ale neškriepil sa, tak musel polovičku toho Pekla predat. Predal tú časť se šenkem, lebo on nechcel v tem šenku byt. On došel z Viedne, pánsky pán, a tuto mal robit šenkára? A boli tu Poláčkovci a takí, takže tata to nechcel, predal tú polovičku Khandlovcom a tí sa tam teda nasťahovali.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
V 1925., 1926. bol v Pekle taký aj 10-árový dvor a tam bolo vyše 60 detí. Máťušovci, tých bolo asi deset, Zemanovci, Vítkovci, tam boli Pišta, Berta, čo je v Mederi, potom Gabika, čo je na Rendezi, my sme ji ríkali Elen, a ešče jedna tam bola, tuším Anežka. Ivičičovci, tých bolo též ale deset, Svobodovci, Veselskí boli traja. Ivičičovci bývali tam, kde potom bývali Wenzlovci. Potom tam bývali Polákovci, Jarko, Lojzo, Tóno, ten bol tak starý jak já. U Polákú bývali Kučerovci a vedla boli Krútilovci, rodičia Aranky Kučerovej, potom bola Anička a Hermína a Karol. Pani Kučerová bola najstaršia a bola velmi dobrá krajčírka. </div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Mama s tatem sa doma rozprávali nemecky a maminka s tetu na nás česky a na dvori sme vyprávali račansky. Náš tata ovládal chorvátsky, srbsky, nemecky aj maďarsky. Slovensky len tolko: <b>„Dety, tak robte, aby ste mohli kludno spávat.“</b></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Rodičia mali v Bratislave kaviarničku na Poštovej, čo už teda neni, už to zbúrali. Ked mal Milánek asi sedem rokú a ja päť, mama s tatem sa rozišli. Tata odišiel s osemnástročnou služkou do Trnavy, tam mal zase kaviarničku. Mňa si vzala teta Marie, ja sem vlastne vyrastala u nej v tem Mrázdorfe. </div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Jedenást rokú sem bola u tety, od šest do sedemnást, za čo som jej velmi vďačná, lebo som u nej mala krásne detstvo. Bývali sme v tem Mrázdorfje a okná sme mali na Raču, to bolo prázdne. Teraz sobota po obede, išla skupina, spievali krásne slovensky, za nima išla skupina, spievali nemecky, prešla skupina, išli Maďari, spievali maďarsky. Nikdy nebolo žiadneho, že ty si ten alebo ty si ten. </div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Až v 1939., keď začli Nemci nosit tie biele ponožky, krátke gate a začli sa vyťahovat v Rači, už to začalo. Slováci si držali svoje, Nemci si držali svoje, takže tam už sa nedalo.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Hanba priznat, že ja som nikdy nebola v Chorvátsku. Z otcovej rodiny som nikoho nepoznala, s nikým som sa nestretla. Aj starého otca, mlynára z Bjelovaru, som poznala len z rozprávania. Otcovho brata Jova, toho popa, cez vojnu, v 1941. alebo 1942., popravili ustašovci.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Otec furt sluboval, že až bude po vojne, že nás tam zobere. No otec zomrel v 1944., a tak som si po vojne povedala, že musím tú rodinu vypátrat. Tak som tam cez Červený kríž písala a skutečne mi sesternica aj odpísala. Bola učiteľka už na dôchodku. No potom sa tie krajiny nejak rozdvojili, tí boli komunistickí a tí neboli komunistickí, takže absolútne sme si nemohli písat a tým celé moje príbuzenstvo zmizlo.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Mama sa vydala, až ked tata v 1944. zomrel. Jej druhý muž bol čiašnik, velmi dobrý človek. Volal sa Jan Chlupsa a bol rodený Pražák. S mamu bývali v Bratislave, išli do kaviarničky na Poštovej, z Poštovej išli na Uherskú.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Khandlovci mali Peklo dovtedy, než im to zeštátnili. Potom tam ešče bol ten Ráj nebo jak sa to volalo, takže asi dovtedy ešče chvílu to Vlado védel a potom už z teho spravili aj bufet a oni do teho už nemali čo rozprávat.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
V Pekle sme bývali do 1971., potom nám to vzali na tú cestu. Tá autostráda ide priamo cez našu spálňou. No a zato ja som päť rokov nemohla íst dole, vobec som nechodila dole, tak mňa srdce bolelo. Lebo šak obidvaja sme sa tam narodili a mama tam mala pekný byt, Milánek tam mal pekný byt a já tiež.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Mama mala zelený zákal a oslepla, nechala sem si ju u mňa. Tvrdila - a možem povedat, že žila dobre, nech to zaklepem - že nejlepší bylo za Františka Josefa. </div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 0pt; text-align: left;">
<b>„Rohlík stál jeden krejcar,“</b> naša mama vyprávala.<br />
<b>„Mami, nač to vyprávjate, ked už to není“</b>, né? </div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 125%; padding-bottom: 8pt; text-align: left;">
Už sem mamu nedala ani do nemocnice.<br />
Umrela u nás doma v 1984. roku.</div>
<br />
<br />
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; font-style: italic; line-height: 125%; padding-bottom: 0pt; text-align: right;">
Na detstvo a mladosť s bratom Milanom, Peklo a Raj<br />spomína <b>Anči Tapšíková-Sedramac</b><br />
Jún 2007
</div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0