Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

1.12.13
0
V uvedenej miestnosti, kde som sa ocitol na výsluchu, prišiel ma vypočúvať mladý muž a začal so mnou kamarátsky hovoriť. Pochádza z Lunderburgu (Břeclavi) a ja som vraj jeho prvý samostatný prípad. 

O niekoľko minút sa tam dostavil mne známy spoluhráč zo Slováckej Slávie JUDr. Johan Meiddlinger. Tváril sa, že ma nikdy v živote nevidel. Požiadal toho vyšetrujúceho, aby prišiel za ním do jeho kancelárie. Asi po 15 minútach otvoril oblok na prízemí a vytiahol pištoľ, ktorú položil na ošarpaný stôl.

Zasa bol niekde vonku a mňa napadlo, že ten môj bývalý spoluhráč mu uvedenú scénu so scenárom prikázal.

Po návrate mi zasa položil otázku:
„Ty sis nevšimol otvoreného obloka a pištoľ, ktorú som tu zabudol?“
Ja mu odpoviem:
„Prečo by som mal utekať, veď mimo prekročenia štátnej hranici som nič nevyviedol!“
Kamarátsky sa na mňa pozrel a hovorí:
„Spíšem zápisnicu a zajtra ťa odvediem k súdu“.

Skutočne to tak aj bolo.

Pri vchode čítal tabuľku Stadt Amtsgericht Gôding.
Nepamätám si, ako dlho som tam bol, avšak som si odniesol rozhodnutie súdu, na ktorom bolo: „Miloš Sedramač za nepovolené prekročenie sa odsudzuje na 21 dní, avšak vyšetrovacia väzba sa mu do trestu nezapočíta“.

Zasa presne na deň i hodinu mi prikázali nastúpiť do motocyklovej trojkolky a odviezli ma na finančné riaditeľstvo v Uherskom Hradišti. Tam ma vypočul miestny úradník, ktorého som poznal z videnia v reštaurácii pochybnej povesti Batalion, kde on býval i s rodinou.

Tam som musel zaplatiť pokutu 100 Kč a všetko som si mohol prevziať. Bohužiaľ asi o týždeň som znovu dostal príkaz na zaplatenie trov z väznice Hodonín v sume 126 Kč.

Napriek tomu som naďalej zostal verný pašeráckemu remeslu.

Teraz ma to mrzí dvojnásobne, že hranice sú voľné ako korzo a ja mám radosť prevetrať moju kostru na hraničných prechodoch.

O tom však v ďalšom príbehu.


0 komentárov:

Zverejnenie komentára