Nečakal
som na známe heslo tri krát a dosť.
Po
dvoch skúšobných prechodoch štátnej hranice medzi protektorátom
a Slovenským štátom s Ferom Srholcom som sa postavil na vlastné nohy.
Železničiar
Karel Janeček mi ukázal Sudoměřický potok, ktorý je k dispozícii pašerákom a
priamo nadväzuje na chodníček medzi poliami zvanými Krivé kúty, smerom do
Skalice. V letných mesiacoch tam miestni pašeráci nanosili väčšie kamene, aby
sme potôčik hravo prešli.
V
protektoráte bol vyhlásený lístkový systém.
Tovaru
ubúdalo čím viac, a preto sa mi začalo dariť. Spočiatku som začal iba
maličkosťami, a to väčšinou so spoluhráčmi AC Slovácka Slávia Uherské Hradiště.
Pripravoval som sa na väčšie akcie.
O
mojej nekalej činnosti sa hovorilo opatrne a tichučko. Napriek tomu sa to
donieslo i predsedovi futbalového oddielu Ing. Otakarovi Jarošovi. Ten ma po
určitom čase oslovil, že by rád so mnou niečo prediskutoval. Začal veľmi
opatrne a diplomaticky. Má vraj jedného priateľa, ktorý potrebuje previesť 3
osoby na Slovensko a ďalej do Maďarska. Sľúbil som mu, že o tom budem
informovať moju matku, ktorá v podobnej činnosti pracuje.
Matka
sa okamžite uvedenej akcie chopila a zároveň uviedla termín uskutočnenia.
Plánovaná
akcia začala v hoteli Slávia vo Veselí na Morave. Uvedení muži, keď ma
spatrili, začali sa po sebe dívať a nechceli tomu uveriť, že ten usmrkaný chlapec
by to dokázal. Na nástupišti bola pripravená lokálka smerom do Kútov. Lístky som
pre nich išiel zakúpiť ja. Tento prechod bol pre mňa mimoriadne hladký, bez zaváhania.
Matka ich ešte pohostila a odovzdala neznámemu človekovi.
Asi
po pol roku ma predseda futbalového oddielu cez hráčov požiadal, aby som ho hocikedy
navštívil. To som po čase i urobil. Poďakoval mne a hlavne mojej matke menom
letcov 201. leteckej perute Československej so sídlom v Anglii.
Niekoľko
rokov po vojne môj strýko, známy hradištský pekár Antonín Brabec, mi oznámil
pre mňa nevídanú správu. Ukázal mi brožúrku a prečítal doslovne tento text:
„Do
uvedenej reštaurácie prišiel usmrkaný klučina, toho nám posunula hradištská ilegálna
skupina Rochus.“
Autorom
tej brožúrky bol podplukovník 201. stíhacej perute Zdeněk Kocian a mala názov „Moře
v plamenech“. Po vydaní tejto brožúrky vďaka komunistickému režimu
zakrátko odišiel späť, nakoľko mal manželku Angličanku.
Mám
zato, že dobre urobil.

0 komentárov:
Zverejnenie komentára