„Ten usmrkaný chlapec by to dokázal?!“

Nečakal som na známe heslo tri krát a dosť.

Po dvoch skúšobných prechodoch štátnej hranice medzi protektorátom a Slovenským štátom s Ferom Srholcom som sa postavil na vlastné nohy. 

Železničiar Karel Janeček mi ukázal Sudoměřický potok, ktorý je k dispozícii pašerákom a priamo nadväzuje na chodníček medzi poliami zvanými Krivé kúty, smerom do Skalice. V letných mesiacoch tam miestni pašeráci nanosili väčšie kamene, aby sme potôčik hravo prešli.

V protektoráte bol vyhlásený lístkový systém.

Tovaru ubúdalo čím viac, a preto sa mi začalo dariť. Spočiatku som začal iba maličkosťami, a to väčšinou so spoluhráčmi AC Slovácka Slávia Uherské Hradiště. Pripravoval som sa na väčšie akcie.

O mojej nekalej činnosti sa hovorilo opatrne a tichučko. Napriek tomu sa to donieslo i predsedovi futbalového oddielu Ing. Otakarovi Jarošovi. Ten ma po určitom čase oslovil, že by rád so mnou niečo prediskutoval. Začal veľmi opatrne a diplomaticky. Má vraj jedného priateľa, ktorý potrebuje previesť 3 osoby na Slovensko a ďalej do Maďarska. Sľúbil som mu, že o tom budem informovať moju matku, ktorá v podobnej činnosti pracuje.

Matka sa okamžite uvedenej akcie chopila a zároveň uviedla termín uskutočnenia.

Plánovaná akcia začala v hoteli Slávia vo Veselí na Morave. Uvedení muži, keď ma spatrili, začali sa po sebe dívať a nechceli tomu uveriť, že ten usmrkaný chlapec by to dokázal. Na nástupišti bola pripravená lokálka smerom do Kútov. Lístky som pre nich išiel zakúpiť ja. Tento prechod bol pre mňa mimoriadne hladký, bez zaváhania. Matka ich ešte pohostila a odovzdala neznámemu človekovi.

Asi po pol roku ma predseda futbalového oddielu cez hráčov požiadal, aby som ho hocikedy navštívil. To som po čase i urobil. Poďakoval mne a hlavne mojej matke menom letcov 201. leteckej perute Československej so sídlom v Anglii.

Niekoľko rokov po vojne môj strýko, známy hradištský pekár Antonín Brabec, mi oznámil pre mňa nevídanú správu. Ukázal mi brožúrku a prečítal doslovne tento text:

„Do uvedenej reštaurácie prišiel usmrkaný klučina, toho nám posunula hradištská ilegálna skupina Rochus.“

Autorom tej brožúrky bol podplukovník 201. stíhacej perute Zdeněk Kocian a mala názov „Moře v plamenech“. Po vydaní tejto brožúrky vďaka komunistickému režimu zakrátko odišiel späť, nakoľko mal manželku Angličanku.

Mám zato, že dobre urobil.